Nemali by sme sa čudovať tomu, že so spánkom je spojených toľko mýtov a nepravdivých informácií. Spánok bol dlho na okraji záujmu vedeckej sféry. Išlo o pasívny proces a veda sa vždy zaujímala najmä o aktíve činnosti.
Prvý veľký objav v oblasti spánku prišiel až v polovici minulého storočia. Až vtedy si ľudia uvedomili, že spánok je zaujímavý aj z pohľadu vedy. Že by sa mu mohli venovať aj iní ľudia ako vykladači snov. V 50-tych rokoch minulého storočia sa zistilo, že spánok nemá plynulý priebeh, ale prechádza aj tzv. REM fázami.
Odvtedy veda pomaly ale isto pracovala na získavaní poznatkov o spánku. Vedecké poznatky však nie vždy dokážu efektívne eliminovať rôzne povery a mýty. Tie majú často svoj nezávislý život.
Poďme sa teraz pozrieť na 12 mýtov, ktoré by sme konečne mali poslať na smetisko poznania.
spánok je pasívny proces
Už sme to tu spomenuli. Spánok rozhodne nie je pasívny proces. Síce sa v spánku veľmi nepohybujeme, mozog však nie je vypnutý. Spánok má cyklický priebeh – strieda sa fáza hlbokého spánku s fázou plytkého spánku – REM. Pri REM fáza je mozog mimoriadne aktívny – práve v tejto časti spánku vzniká väčšina snov.
starší ľudia spávajú kratšie/menej
Aj vy môžete mať tento dojem. Celé je to založené práve na dojme. Ono sa môže zdať, že starší ľudia nespávajú tak dlho ako mladší. V skutočnosti však starší ľudia majú akurát iné rozloženie spánku. Nespia v jednom kuse. Mnohokrát si pospia počas dňa. V súhrne však nie je žiadny významný rozdiel medzi ľuďmi vysokého a nízkeho veku.
chrápanie je neškodné
Môže byť. Ale treba brať do úvahy aj fakt, že to môže byť príznakom vážneho ochorenia. Poznáme napríklad spánkovú apneu – stav počas spánku, keď človek prestáva dýchať.
tabletky na spánok nie je škodlivé
Tabletky na spánok sú dokázateľne škodlivé. Človek by ich mal užívať iba v prípade, že pozitívne dôsledky prevážia nad negatívnymi. V žiadnom prípade by tabletky na spanie nemali ľudia užívať dlhodobo z nejakých pochybných pohnútok.
pozeranie televízie pomáha so zaspávaním
Sledovanie televízie v žiadnom prípade nepomáha zaspávaniu ani spánku. Televízia stimuluje mozog, a to je to posledné, čo chcete v posteli dosiahnuť. To isté platí aj o počítačoch, smartfónoch či tabletoch.
s alkoholom v krvi sa ľahšie zaspáva
Toto je vlastne pravda. Ak do seba hodíte štyri borovičky, tak sa vám skutočne zlepší schopnosť zaspať. Problém je však v tom, že alkohol vám výrazne naruší kvalitu spánku.
poobedné zdriemnutia sú stratou času
Zdriemnuť si po práci doma na gauči nemusí byť na škodu. Aj 20-minútový spánok vás dokáže postaviť lepšie na nohy ako zopár káv. Navyše aj krátky spánok prečistí mozog od zbytočných vnemov – po spánku sa dokážete rýchlejšie učiť.
všetci by sme mali spať aspoň 8 hodín
Často sa zabúda, že každý človek je jedinečný. Sem spadajú aj spánkové potreby. Tých 8 hodín môže byť priemer. Priemerného človeka by ste len ťažko hľadali. Každý z nás ma biologicky danú potrebu spánku. Niektorí ľudia budú spokojní aj s piatimi hodinami spánku denne. Na druhú stranu nájdete aj takých, ktorí by bez 10-hodinovej dávky spánku nedokázali normálne fungovať.
zívanie je iba znakom únavy
Áno, zívame, keď sme unavení. Nad funkciou zívania však visí veľké množstvo otáznikov. Vedci predpokladali, že zívame, aby sme si do mozgu dopravili väčšie množstvo kyslíka. Potom však objavili, že aj ľudský plod v maternici zíva. A v tomto prostredí by ste veru žiadny kyslík nenašli.
Zívanie je navyše pozoruhodne nákazlivé. Zívaním sa dokážu nakaziť dokonca aj psy.
cvičenie pred spánkom pomáha so zaspávaním
Pred spánkom je potrebné mozog upokojiť. To bez toho, aby ste upokojili aj telo, nepôjde. Pred spánkom by ste nemali cvičiť. Bodka.
snívanie nemá žiadnu funkciu
Veda si stále nie je istá, môžete však veriť tomu, že snívanie sa nedeje len tak. Predpokladá sa, že snívania je súčasťou procesu triedenia informácií v mozgu, ktoré človek získal počas bdenia.
menej spánku pomáha chudnutiu
Ak ste začali chudnúť používajúc túto radu, tak ste asi boli prekvapení, že to nefungovalo. V skutočnosti je to totiž presne opačne. Viac spánku vedie k nižšej telesnej hmotnosti. Logika je tu viac ako jednoduchá – ak spíte, nemôžete jesť.
Ono to však funguje aj na hlbšej úrovni. Keď spíte, tak vaše telo produkuje hormón, ktorý reguluje pocit hladu. Keď sa zobudíte, tak množstvo tohto hormónu v krvi klesá a je iba otázkou času, kedy sa o svoje slovo prihlási hlad.
Pridaj komentár