1.
Približne 80 percent nevidiacich ľudí trpí problémami so spánkom. Čím je vyššie zrakové postihnutie, tým sú problémy so spánkom väčšie. Najväčší starosti so zaspávaním a spánkom tak majú úplne nevidiaci ľudia.
2.
Britskí vojaci boli prví ľudia, čo použili na oddialenie spánku špeciálne okuliare, ktoré dokázali simulovať špecifické ranné svetlo. Vďaka tejto technickej pomôcke dokázali bdieť minimálne 36 hodín.
3.
Únik semena počas spánku alebo zvlhčenie vagíny sú bežné sprievodné znaky spánku. Napriek tomu, že sa to zdá samozrejmé, tieto fyziologické deje nemajú nič spoločné so sexualitou. Ich príčina a funkcia zostáva aj dnešnej vede neodhalená. Vieme však jedno – tieto javy sú úzko spojené s REM fázou spánku.
4.
Nespavosťou netrpíme všetci rovnako. Podstatné rozdiely sú aj medzi mužmi a ženami. Ak ste žena, tak šanca, že budete počas života trpieť nespavosťou, je oproti mužom približne dvojnásobná.
5.
Manželia spiaci na oddelených posteliach? Ono to nie je až také zriedkavé, ako by ste si mysleli. Dáta máme iba zo Spojených štátoch amerických, ale určité zovšeobecnenie môžeme spraviť aj pre Slovensko. Podľa spomínaného amerického prieskumu až 25 percent manželských párov spáva na oddelených posteliach.
6.
Konzumáciou bielkovín zvyšujete svoju pozornosť a konzumácia sacharidov zvyšuje ospalosť. Neberte to však doslova. K takýmto záverom dospejeme iba po veľkej dávke zovšeobecnenia.
7.
Nedostatok spánku je spojený so zníženou hladinou melatonínu. Tento hormón je známy najmä ako tzv. spánkový hormón. Teda hormón, ktorý riadi náš biorytmus. Melatonín sa tvorí počas spánku v noci. Zaujímavosťou je to, že melatonín pôsobí v tele aj ako antioxidant, a teda má schopnosť zabraňovať vzniku rakovinových ochorení. Po zovšeobecnení dôjdeme k záveru – nedostatok spánku má negatívny vplyv na ľudské zdravie.
8.
Ak trpíte anorexiou nervosou, tak denne konzumujete iba 400 až 800 kalórií. Ak denne prijímate 10 000 až 30 000 kalórií, tak trpíte bulímiou nervosou. Obe psychické ochorenie výrazne narušujú priebeh spánku.
9.
Menštruácia vplýva na kvantitu spánku. Minimálne toto zistila jedna štúdia. Podľa nej až 67 percent žien spáva počas menštruácie kratšie ako mimo nej. Dôvodom je hormón progesterón, ktorý je v tele ženy počas menštruácie produkovaný v menších množstvách. Progesterón pôsobí na ľudské telo ako sedatívum – teda upokojuje telo.
10.
Chyby na pracovisku spôsobené nedostatkom spánku nie sú iba teoretické. Ak si zdriemnete v škole pri nudnej prednáške, nič sa nestane. Maximálne neprejdete cez skúšku. Ak si pospíte v kancelárii pri písaní niečoho do wordu, nič sa nestane. Maximálne naštvete šéfa. Čo by ste však povedali o zaspávaní či driemaní leteckých dispečerov, pilotov či policajtov? Tu už môžu vzniknúť podstatné problémy. Podľa jedného prieskumu až 85 percent policajtov si v službe u pospalo. Pri pilotoch to bolo 40 percent. Pri leteckých dispečeroch sa toto číslo vyšplhalo až na hodnotu 48 percent.
11.
Chcete si zapisovať sny? Spravte tak okamžite po zobudení. Päť minút po zobudení si totiž budete pamätať už iba polovicu snov. Po ďalších piatich minútach si budete pamätať už iba jednu desatinu snov.
12.
Nevadí vám chrápajúci partner? Možno si to neuvedomujete, ale vaše telo tým trpí. V priemere chrápajúci človek zobudí svojho partnera počas noci až 20-krát. Zobudením tu nemáme na mysli stav, keď sa človeka dostane do bdelého stavu. Na narušenie spánku však stačí narušenie spánkového cyklu. Keď to všetko spočítame, tak chrápajúci človek môže svojho partnera pripraviť až o ekvivalent jednej hodiny spánku denne. A to dostatočne veľa na to, aby ste sa svojím chrápajúcim partnerom zaoberali. Môžete riešiť chrápanie samotné, alebo iba jeho vplyv na vás. Najjednoduchšie je spávať v oddelených miestnostiach.
13.
74 percent mamičiek na materskej dovolenke sa sťažuje, že trpia v noci nespavosťou. 39 percent mamičiek na materskej dovolenke nemá záujem o sexuálne aktivity. Pri pracujúcich mamičkách je to však ešte horšia. O sex nejaví záujem až 44 percent z nich.
14.
Detský výskumný ústav v americkom Seattli potvrdil, že pozeranie násilných scén má na deti negatívny vplyv. A to nielen krátkodobý. Vedci zistili, že deti vo veku od troch do piatich rokov, ktoré pozerali seriály či filmy s násilnými scénami, mali omnoho vyššiu šancu, že sa u nich vyvinú problémy so spánkom. Problémy so spánkom u detí sú zase výborným indikátorom neskoršej obezity a nevýrazných výsledkoch v škole. Ak ste rodičia, tak by ste si mali dať pozor, čo vaše deti v útlom veku v televízii alebo na internete pozerajú.
15.
V gréckej mytológii bol bohom spánku Hypnos. V rímskej mytológii to bol Somnus. Thanatos bol Hypnosov brat. Na rozdiel od neho však nebol bohom spánku. Bol bohom smrti. Pred Hypnosovou jaskyňou rástol divoký mak a ďalšie rastliny, ktoré mali pozitívny vplyv na spánok.
16.
Sexsomnia je spánkový úkaz, ktorým môžete trpieť aj vy. Sexsomnia sa môže objaviť bez toho, aby o tom človek vedel. Ide o vykonávanie sexuálnych aktivít v spánku bez vedomia človeka. Môže ísť o objímanie, bozkávanie či kopulačné pohyby. Známy je prípad muža, ktorý v spánku intenzívne masturboval. Ráno sa budil s poraneniami na penise – bez toho, aby vedel o tom, ako k tomu prišiel.
17.
Ak ste čítali rôzne Shakespearove diela, možno ste si všimli, že autor viackrát hovorí o spánku. V jednej časti dokonca vcelku presne opisuje nespavosť. Špecialisti na Shakespeara preto predpokladajú, že aj sám veľký autor trpel nespavosťou.
18.
Aristoteles je asi najvýznamnejšia postava filozofie. Žil pred viac ako dve tisíc rokmi a vo svojej dobe mal znalosti asi zo všetkých oblastí vedy. Jeho predstavy o spánku sa však dnes môžu javiť až ako smiešne. Aristoteles predpoklad, že spánok funguje vtedy, keď funguje aj trávenie. Pary z tráveného jedla sa dostali do krvi, ktorá ich dopravila do mozgu. V mozgu tieto pary spôsobovali spánok.
19.
Muži trpiaci erektilnou disfunkciu trpia až dvojnásobne častejšie na spánkovú apneu. Čo je to erektilná disfunkcia všetci veľmi dobre vieme. Čo je to však spánková apnea? Spánková apnea je zastavenie dýchania počas spánku. O tom, že trpíte spánkovou apneou nemusíte vedieť. Môže sa prejavovať iba nezvyčajnou únavou aj napriek dostatočne dlhému spánku.
20.
Za prvú teóriu o spánku je zodpovedný grécky filozof Alcmaeon. Podľa jeho teórie bola za všetko zodpovedná krv. Ak sa nahromadila v mozgu, vznikla ospalosť, ktorá viedla k spánku. Ak sa krv z mozgu odplavila, človek sa prebudil. Dnes vieme, že takto to nefunguje a celá teória môže byť mnohým na smiech. V čase, keď Alcmaeaon žil, čo bolo v piatom storočí pred naším letopočtom, to však bola významná teória. Už iba snaha vysvetliť spánok prirodzenými fyziologickými pochodmi bol veľký krok vpred. Dovtedy sa väčšina väčší dávala za vplyv nadprirodzeným silám.
21.
Deti reagujú na nedostatok spánku inak ako dospelí. Kým dospelí ľudia pri upieraní si spánku cítia únavu či ospalosť, deti sú na tom presne opačne. Ak dieťaťu nedoprajete potrebné množstvo spánku, teda cca 10 hodín denne, môže sa vám to vypomstiť. Deti trpiace nedostatkom spánku bývajú hyperaktívne. Nepríde tak únava, ale presný opak – zvýšená aktivita.
22.
Experti hovoria toto: ak počas dňa zaspávate, aj pri bežných či dokonca nudných aktivitách, je to znak nedostatku spánku. Riešením je jedine predĺženie času, ktorý trávite spaním.
Ak po uľahnutí do postele spíte do piatich minút, ide o ďalší znak, že kvantita spánku u vás nie je v poriadku.
23.
O snívaní toho až tak veľa nevieme, o niečom sme si predsa len istí. Napríklad vieme, že snívaním strávime približne 2 hodiny denne (za predpokladu, že bežný spánok trvá 8 hodín). Že si tieto dve hodiny nepamätáte? To je už iná téma. Počas týchto dvoch hodín snívate 6 až 8 krát. Schopnosť pamätať si sny je však u každého človeka rôzna.
24.
Žirafy spia menej ako dve hodiny denne. V zvieracej ríši sú čo sa týka spánku obrovské rozdiely. Človek sa nachádza približne v strede. Na opačnej strane žirafieho spánku je koala. Tá dokáže prespať až neuveriteľných 22 hodín denne. Na to, aby ste prišli do kontaktu so zvieraťom, ktoré potrebuje minimum spánku, nemusíte jazdiť do Afriky či do zoologickej záhrady. Spánku veľmi neholdujú ani ovce. Tie v priemere spia niečo cez tri hodiny. Veľkými spachtošmi sú zase mačky a psi. Oba živočíchy nemajú problém spať viac ako 16 hodín denne.
Ešte sa vráťme k žirafe. Že dve hodiny sú málo? Čo by ste povedali na to, že ešte aj tieto dve hodiny by ste si museli rozkúskovať. Žirafa spáva v 5 až 10-minútových úsekoch.
25.
Ľudia, ktorí sú v kóme alebo plnej anestéze, budia dojem, že sú v spánku. V skutočnosti to tak nie je. Zistíte to, keby ste sa pozreli na vlnové vzorce mozgu. Tu by ste len ťažko hľadali podobnosť so spánkom.
26.
Predtým, ako upadnete do spánku, dochádza k miernemu zníženiu telesnej teploty. Vaše telo sa takto pripravuje na prechod do štádia spánku. Z tohto pohľadu sú veci ako elektrická deka či ďalšie zdroje tepla nevhodné do postele, keďže môže výrazne narušiť proces zaspávania a následne aj kvalitu spánku.
27.
Veľká väčšina ľudí má biologickú potrebu spánku v rozmedzí medzi 7 a 9 hodinami. Nájdu sa však aj extrémy. Ak však potrebujete spať menej ako 4, alebo viac ako 10 hodín denne, máte zvýšenú šancu, že predčasne umriete. Výhodou je, že s týmto nemôžete nič spraviť, keďže potrebu spánku máte danú geneticky.
28.
Spánok môže byť využitý ako forma mučenia. Presnejšie jeho nedostatok. Plánované upieranie spánku funguje ako veľmi efektívna metóda donucovania a mučenia.
29.
Malé deti potrebujú výrazne viac spánku ako dospelí. Deti do jedného roka života spia viac ako 16 hodín denne. Paradoxne na úkor svojich rodičov. Rodičia počas prvých dvoch rokoch života svojho potomka stratia spolu na spánku dokopy až 6 mesiacov.
30.
Delfíny spia aj nespia zároveň. Delfíny majú totiž jedinečnú schopnosť uspať iba jednu časť svojho mozgu. Kým jedna hemisféra spí, druhá bdie. Toto delfínom umožňuje prežiť vo vode aj počas spánku.
Pridaj komentár