Spánok je jednou z najdôležitejších častí života už od počiatku ľudstva. V minulosti mal spánok takmer magický charakter a do dnešného obdobia sa zachovalo množstvo povier, mýtov či bludov s ním spojeným. Niektoré sú z kategórie neškodných rozprávok, iné môžu viesť k viacerých problémom.
Mýtus č. 1 – Ideálny spánok má dĺžku 8 hodín
Prípadne sa môžete stretnúť s tvrdením, že zdravý človek by mal spať od siedmich do deviatich hodín. Oba výroky sú však nepravdivé. Ako to v skutočnosti je?
Dnešná veda má v tomto jasno – niečo ako univerzálne pravidlo pre každého tu neexistuje. Každý človek má rôzne nároky na dĺžku spánku. Drvivá väčšina ľudí sa však zmestí do intervalu 7 až 9 hodín.
Nájde sa však množstvo jedincov, ktorým stačí spať aj výrazne menej ako 7 hodín, a to bez toho, aby ich to akokoľvek negatívne ovplyvňovalo. Skrátka stačí im niekoľko hodín spánku na to, aby ich telo a mozog boli plne zregenerované.
Na druhú stranu ale existujú ľudia, ktorým 8 či 9 hodinový spánok nestačí. Ak by ste ich zobudilo po siedmich hodinách, tak by sa necítili dobre a pri dlhodobo skracovanom spánku by trpeli aj zdravotne. Existujú aj ľudia, ktorí potrebuje 10 hodinový spánok, aby sa zobudili svieži a plný energie.
Mýtus č. 2 – s vekom klesá potreba spánku
Tento mýtus je mimoriadne rozšírený. takmer všetci veria tomu, že s rastúcom veku sú naše nároky na dĺžku spánku nižšie.
Toto platí iba čiastočne. Je jasné, že deti toho naspia výrazne viac ako dospelí. Bežný novorodenec si pospí až 18 hodín denne. Táto hodnota postupne klesá. Teenageri už spávajú iba o hodinku dlhšie ako ich rodičia. Potreba spánku po 25. roku života je takmer ustálená. Ďalej to klesá iba minimálne.
Prečo potom máme pocit, že starším ľuďom k života stačí omnoho menej spánku? Veď starší ľudia sú hore skoro ráno, kým mladší si nemajú problém pospať aj dopoludnia.
Posledné vedecké výskumy ukazujú, že problém je v celistvosti spánku. S vekom neklesá potreba spánku – klesá schopnosť spať v jednom celku. Starší ľudia majú problém s monofázickým spánok. Neprespia tak celú dĺžku spánku v jednom celku.
Starší ľudia majú tendenciu si zdriemnuť niekoľkokrát za deň. Toto potom vysvetľuje pozorovanie, že starší ľudia majú problém s ranným spánkom. Pomáha tomu aj skorý nástup do postele.
Mýtus č. 3 – po šiestej večer by sa už nemalo jesť
Toto pravidlo pozná hádam každý. Je to však absolútny nezmysel.
Pokojne môžete jesť aj po šiestej. Jediné, na čo je potrebné myslieť, je to, aby ste nezaspávali s plným žalúdkom.
Spánok je čas pokoja, kedy dochádza k regenerácii tela. Krv sa tráviacej sústavy presúva najmä do svalov. Toto sa naruší v momente, keď prinútite žalúdok pracovať aj počas spánku. To zase vedie zníženej regeneračnej schopnosti spánku.
Ako dobu pred spánkom by sme nemali jesť? Ani na túto otázku nedostanete jednoduchú odpoveď. Ono to totiž závisí od druhu jedla. Ťažšie mastné jedlá zostávajú v žalúdku výrazne dlhšie ako ľahké jedlá. Vo všeobecnosti však možno povedať, že potrava v žalúdku zostáva približne dve hodiny.
Do postele sa nevyplatí líhať ani o hlade. Pocit hladu totiž môže skomplikovať zaspávanie rovnako ako žalúdok tráviaci na plné obrátky. V mnohých prípadoch sa preto odporúča si čosi pred spánkom zajesť. Určite by však nemalo ísť o žiadny vyprážaný rezeň. Skúste niečo ľahké. Za ideálnu predspánkovú potravu možno považovať banány. Ľahko sa trávia a navyše obsahujú látky, ktoré pomáhajú so zaspávaním.
Mýtus č. 4 – pohárik vína pomôže so spánkom
Problémy so spánkom zaiste trápili aj nejedného pračloveku. Človek na základe skúsenosti prišiel na to, že alkohol pomáha so spánkom. Stačilo si dať pohár či dva vína, alebo iného alkoholického moku, a ríša snov bola omnoho bližšie.
Čo už však bežný človek v minulosti nedokázal presne odpozorovať, bolo to, aký vplyv má konzumácia alkoholu pred zaspaním na celkovú kvalitu spánku. Dnes je vedecky dokázane, že spánok skutočne uľahčuje zaspávanie. Na druhú stranu však výrazne škodí kvalite spánku.
Ak si dáte pred spánkom pohár vína, zaspíte s veľkou pravdepodobnosťou skôr ako bez neho. Ráno sa však zobudíte v horšom stave ako bez neho. Alkohol narušeje režim spánku a znižuje jeho regeneračnú schopnosť. Požívanie alkoholických nápojov tak môže viesť do začarovaného kruhu, z ktorého nemusí byť jednoduché sa dostať.
Mýtus č. 5 – chýbajúci spánok počas týždňa možno vynahradiť víkendovým dospávaním
Počas pracovného týždňa veľa času na dlhý spánok naozaj nie je. Toto by však nemalo byť brané ako dôvod na zanedbávanie dĺžky spánku. Spánok možno do určitej miery skracovať, vždy by sa to však malo robiť s mierou. Víkend môže slúžiť na oddych, nemal by však fungovať ako dopĺňanie zameškaných hodín, pretože to nikdy nebude fungovať.
Vždy lepším riešením je upraviť si denný režim a dopriať si o čosi viac spánku. Dobré je spať blízko optimálnej dĺžky spánku. Zopár zmien v životnom štýle dokáže výrazne upraviť kvalitu a dĺžku spánku počas pracovného týždňa.
Mýtus č. 6 – snívame iba vo fáze REM
To, že spánok nie je jednoliaty celok, vieme už pomerne dlho. Poznáme dve základné fázy – REM a nonREM. REM je skratka anglického výrazu Rapid Eye Movement, teda rýchly pohyb očí.
Veľká väčšina snov sa udeje práve v tejto fáze spánku, ktorá je charakterizovaná vysokou aktivitou mozgu a blokovaním svalov.
Vedci však nedávno dokázali, že snívame aj v nonREM fáze. Ide však o trochu iné sny. Práve v tejto fáze spánku zažívame napríklad nočné mory.
Pridaj komentár