Spánok v ríši zvierat

Nie je žiadnym tajomstvom, že o spánku toho veľa nevieme. Spánok do veľkej miery súvisí s pochodmi v mozgu, teda časti ľudského tela, ktorá nám je stále veľkou záhadou. Možnosti skúmania mozgu sú aj napriek obrovskému technologickému pokroku stále obmedzené.

Jedna vec je rozpitvať tisíce mozgov a druhá vec porozumieť tomu, ako to celé fungovať. Poznanie anatómie mozgu nám jednoducho nedokáže pomôcť s pochopením mozgu.

Keď toho veľa nevieme o ľudskom spánku, koľko toho vieme o spánku zvierat?

Bežní ľudia predpokladajú, že spánok je univerzálny. Že mu pravidelne podliehajú všetky živočíchy. Do určitej miery je to aj pravda. Hoci veľmi záleží na tom, čo si ako spánok zadefinujeme.

Pokojne však môžeme povedať, že nespí iba človek, ale aj všetky cicavce a vtáky, väčšina rýb, plazov, obojživelníkov a dokonca aj hmyzu. Spia aj také živočíchy ako červíky vo vašej záhrade.

Spánok je v ríši zvierat veľmi rôznorodý

Aj vo vedeckej obci je spor o tom, či všetky zvieratá spia. Určite nájdete množstvo odborníkov, ktorí hovoria, že nie. Ako už bolo spomenuté, záleží predovšetkým na definícii spánku.

Nie všetky živočíchy majú taký pravidelný spánok ako človek – spánok, ktorý je jasne definovaný odlišnými biologickými pochodmi. U niektorých živočíchov je rozdiel medzi bdením a spánkom oveľa nižší.

Za ideálneho stavu by sme spánok vedeli nejako presne definovať – ideálne podľa hladiny mozgových vĺn. Toto však pri mnohých živočíchov nie je možné, keďže ich spánok sa čo sa týka mozgových vĺn výrazne líši od ďalších druhov. Jednoducho nie je možné vyvinúť jednotnú metódu merania spánku.

U človeka dochádza pravidelnému striedaniu rôznych fáz spánku. Určite ste už počuli o REM či nonREm fázach spánku. Toto rozdelenie je minimálne u cicavcov pomerne univerzálne. Obrovské rozdiely sú však v pomere týchto fáz. U človeka sa dlhé nonREM fázy striedajú s krátky REM fázami. U niektorých cicavcov je REM fáza dominantnou.

Pri mnohých živočíchoch nám tak nezostáva nič iné ako definovať spánok na základe pozorovania a popisu ich správania. Spánok je potom definovaný ako časť dňa, kedy živočích vykazuje výrazne odlišné správanie – najmä nízka pohyblivosť, nehybnosť, znížený metabolizmus a tak ďalej.

Dĺžka spánku rôznych živočíchov

Dĺžka spánku je medzi rôznymi živočíchmi veľmi rôznorodá. Niektoré živočíchy venujú denne spánku iba minimum času. Iné zase prespia takmer celý deň – a v konečnom dôsledku j celý život.

V nižšie uvedenej tabuľke si určite všimnete, že zvieratá umiestnené v potravinovej pyramíde vyššie spávajú dlhšie. Je to logické – môžu si to dovoliť. Evolúcia spánok nastavila tak, aby maximalizovala zvieraťu šancu prežiť.

Taký lev spí v priemere takmer 14 hodín. Toto číslo hovorí aj o tom, že môže viac ako pol dňa byť v bezpečí – situácii, kedy mu nehrozí nebezpečenstvo. Levy a ďalší predátory zvyknú naraz zjesť veľké množstvo mäsa, ktoré potom dlho trávia. Počas trávenia ich neohrozuje žiadny predátor.

Naproti tomu bylinožravce si 14 hodín spánku v žiadnom prípade nemôžu dovoliť. Jeden dôvod je, že potravu prijímajú priebežne. Nedokážu naraz zjesť veľké množstvo trávy. A tráva nie je taká výživná ako mäso. Omnoho dôležitejšia je však ochrana pred predátormi. Také ovce či antilopy musia byť neustále v strehu, lebo na nich môže číhať do ružova vyspaný lev. Čím menej ich telo potrebuje spánku, čím kratšia sú v stave zraniteľnosti, tým majú väčšiu šancu prežiť, rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény ďalším generáciám.

Spánok v zajatí verzus spánok v prirodzenom prostredí

Ak sa vám na tejto tabuľke niečo nezdá, tak berte na vedomie, že ide o údaje z pozorovaní v divokej prírode.

Pokiaľ žije zviera v zajatí, napríklad zoologickej záhrade alebo vo vašej obývačke, je vystavené diametrálne iným životným podmienkam. Takéto zviera sa nemusí starať o získavanie potreby a nehrozí jej prakticky žiadne nebezpečenstvo. Toto dokáže výrazne ovplyvniť aj dĺžku spánku.

Dobrým príkladom je leňochod, ktorý v zajatí dokáže prespať až 70 percent času. V divej prírode je to síce stále spachtoš – spáva tu však omnoho kratšia. Leňochod žijúci v divokej prírode prespí iba 40 percent času.