Znečistenie ovzdušia je jedným z dôležitých environmentálnych hazardov. Vieme, že znečistené ovzdušie škodí ľudskému zdraviu, nie vždy však vieme presne ako. Vo vzduchu sa nachádza obrovské množstvo najrôznejších látok a častíc, ktoré vplývajú na ľudské zdravie. Zoznam látok vo vzduchu by bol veľmi dlhý. A pritom nie všetky znečisťujúce látky sú produktom ľudskej činnosti. Množstvo nečistôt sa vo vzduchu vyskytuje úplne prirodzene. Nejakú úroveň prachu nájdete prakticky všade.
Vplyv znečistenia ovzdušia na kvalitu spánku je iba jeden z mnohých rozmerov tejto témy. Veda si však musí dávať takéto čiastkové úlohy, pretože jednoduchšie témy sa ľahšie preverujú.
Na Washingtonskej univerzite sa rozhodli pustiť do tejto relatívne málo pokrytej oblasti. Na to, aby vedeli spracovať nejakú hypotézu, museli si na začiatku definovať, čo to vlastne to znečistenie ovzdušia je. Inými slovami – potrebovali si určiť, ktoré znečisťujúce látky budú sledovať.
V štúdii boli sledované dve skupiny látok. A to oxid dusičitý a aerosoly. Oxid dusičitý je látka, ktorá vzniká spaľovaním fosílnych látok. V našich podmienkach ide najmä o exhaláty z výfukov automobilov. Logicky tak môžeme predpokladať, že koncentrácie oxidu dusičitého budú najvyššie v mestách a v blízkosti ciest. Druhým sledovaným objektom bol aerosol, a to presnejšie častice do veľkosti 2,5 mikrometrov. Keby sme to mali všetky zjednodušiť, tak aerosol môžeme opísať ako mikroskopickú prachovú časticu. Prach bežne vidíme aj ľudským okom. Proti svetlu to nie je problém. Viditeľné častice sú najčastejšie odumreté časti ľudskej pokožky. Aerosolové častice sú omnoho menšie a ľudskému oku zostávajú ukryté. Vo všeobecnosti platí, že čím menšie častice aerosolu, tým nebezpečnejšie.
Klasický prach rozhodne nie je zdravý, avšak ľudské telo si s ním vie pomerne ľahko poradiť. Už v nose máme chĺpky, ktoré vzduch od prachu filtrujú. Takto to pokračuje aj v ďalších častiach dýchacej sústavy. Prach sa tak nedostane do pľúc. Menším časticiam sa to však podarí. Tie najmenšie sa dokážu dostať ešte ďalej. Pľúca, presnejšie pľúcne vačky, sú miestom, kde dochádza k výmene kyslíka a oxidu uhličitého medzi vzduchom a krvou. Do tejto výmeny sa však môžu zapojiť aj mikroskopické častice. Aerosol sa tak môže dostať priamo do krvi. A odtiaľ dokáže mať vplyv na ďalšie časti ľudského tela.
Prvým krokom vedeckej štúdie bolo zhromažďovanie dát o kvalite vzduchu jednotlivých pozorovaných jedincov. Celkovo bolo sledovaných takmer 2000 ľudí. To znamenalo, že výskumníci sa museli vybrať do 2000 domácností a zobrať odtiaľ vzorku vzduchu. Táto vzorka následne putovala do laboratória, kde zmerali koncentráciu oxidu dusičitého a častíc do veľkosti 2 a pol mikrometra. V experimente mohli sledovať aj viacej látok. Náklady na laboratórium by však boli úmerne vyššia.
Kvalitu vzduchu v domácnostiach bolo potrebné následne spojiť s kvalitou spánku. Spárovanie znečistenia ovzdušia so spánkom bola jedna z výziev projektu. Každý jeden z pozorovaných ľudí dostal od výskumníkov náramok, ktorý mal na zápästí po dobu siedmich nocí. Tento náramok obsahoval senzory, ktoré monitorovali spánok. Sledovaný boj najmä pohyb, ktorý je dobrým indikátorom kvality spánku. Čím viac sa v noci prehadzujete, tým je váš spánok považovaný za menej kvalitný. Pohyb počas spánku, občasná zmena polohy je normálna. Zvýšený pohyb je však už prejavom, ktorý signalizuje, že niečo nie je v poriadku.
Čo povedali výsledky?
Výsledky tohto pomerne rozsiahleho experimentu potvrdili hypotézu. Znečistené ovzdušie sa prejavuje na kvalite spánku. Presnejšie povedané, ľudia, ktorý sa posledných 5 rokov pohybovali v prostredí so zvýšenou koncentráciou oxidu dusičitého, mali až 60 percent vyššiu pravdepodobnosť, že kvalita ich spánku bude zhoršená. Pri aerosole boli výsledky podobné. Ak ľudia žili v prostredí s vyššou koncentráciou častí do veľkosti 2,5 mikrometra, pravdepodobnosť, že to bude mať negatívny vplyv na kvalitu ich spánku bola 50 percent.
Interpretácia výsledkov
Vedci sa vždy snažia byť opatrní a vyvodzovať iba také závery, ku ktorým sa naozaj dopracovali. To, že zistili, že ľudia spiaci v znečistenou prostredí vykazujú nižšiu kvalitu spánku, ešte neznamená, že oxid dusičitý či aerosol spôsobuje nižšiu kvalitu spánku.
Pravdou je, že kvalitu spánku môže ovplyvňovať niečo úplne iné, čo sa vyskytuje súbežne s vyššími koncentráciami určitých látok v ovzduší. Ako príklad si môžeme zobrať taký oxid dusičitý. To je plyn, ako sme už spomenuli, pochádzajúci zväčša zo spaľovacích motorov, teda z dopravy. Ak bývate v byte nad rušnou cestou, tak si môžete byť istí, že v domácnosti budete mať vyššiu koncentráciu tohto plynu. Zároveň však bude platiť, že autá nebudú okolie znečisťovať iba škodlivými plynmi, ale aj hlukom. Hluk má na spánok overiteľne negatívny vplyv. Skutočným dôvodom nekvalitného spánku tak nemusí byť oxid dusičitý, ale hluk. To isté platí aj pre aerosoly, ktoré takisto vznikajú najmä v doprave. Na to, aby sme vedeli tieto veci vylúčiť, by bolo potrebné spraviť štúdiu.
Týmto nechceme povedať, že vplyv znečistenia ovzdušia na kvalitu spánku je neistý. S veľkou pravdepodobnosťou to tak je a lepší spánok si zabezpečíte spánkom v čistejšom vzduchu. Veda je však opatrná. Pokiaľ je možné výsledok spochybniť, teória je stále teóriou. Na potvrdenie vplyv znečistenia ovzdušia na kvalitu spánku sú preto potrebné ďalšie štúdie.
Pridaj komentár