Napriek výraznému technickému pokroku, ktorého dôkazom na začiatku 21. storočia sú rôzne tablety, smartfóny, internet či stovky družíc na zemskom orbite, spánku rozumieme pomerne málo.
Stále sme na tom ale lepšie ako ľudia žijúci v dávnej minulosti. Snaha o porozumenie spánku tu bola vždy. Iba vysvetlenie tohto fyziologického javu nebolo vždy vedecké.
V starovekom Grécku si za týmto účelom vytvorili boha. Nazvali ho Hypnos. Okrem bohom bol aj samotným spánkom. Jeho matka bola Nyx (noc) o otcom boh Tartaros (boh bezodnej priepasti a večnej tmy). V gréckej mytológii mal Hypnos aj súrodencov. Jeho bratom bol boh smrti Thanatos a jeho sestrou bohyňa podsvetnej rieky Léthé.
Hypnos mal troch synov – Morfeus mal schopnosť zobrať na seba podobu akéhokoľvek človeka. Forbetor sa zase zjavoval v zvieracej podobne. Fantasos mal podobné schopnosti – dokázal sa však premieňať aj na rôzne veci a predmety.
A teraz sa pozrime na vysvetlenie spánku podľa gréckej mytológie. Hypnos sa zrodil každý deň, keď sa spolu so svojou matkou potuloval po zemi a mori a rozosieval na všetko živé spánok a zbavoval ľudí starostí a útrap. Hypnos bol zodpovedný aj za snívanie.
Poznatky modernej vedy
Na rozdiel od mytológie moderná veda nepracuje iba s hypotézami. Tieto predpoklady sa snaží systematicky overiť na základe vedeckých metód. V súčasnosti o spánku vieme nasledujúce veci:
Počas spánku dochádza k regenerácii ľudského tela
Toto zistenie nie je žiadnym prevratným objavom. Aj sedliacky rozum chápe, že počas spánku obnovujeme svoje sily. Vedeckým jazykom to môžeme opísať trochu zložitejšie: počas spánku prevažujú anabolické procesy nad katabolickými. Rovnováha chemických reakcií sa v noci obracia. Cez deň rozkladné reakcie prevažujú na syntetickými.
Vo výsledku to vyzerá tak, že telo si dopĺňa energetické zásoby, syntetizuje potrebné bielkoviny. Zároveň sa zlepšuje hojenie rán a imunitný systém začne pracovať vo vyšších obrátkach.
Telo počas spánku šetrí energiou
Jednou z dôležitých úloh spánku je konzervácia energie. Evolučne sa telo muselo vyrovnať s nocou, pretože počas tohto obdobia jedinec nedokáže byť produktívny. Logickým riešením je regenerácia spojená s maximálnou konzerváciou vynaloženej energie.
Viacero vedeckých štúdií dospelo k tomu, že počas spánku je náš energetický výdaj približne o 15 percent nižší ako počas bdenia. Na prvý pohľad sa to môže zdať veľa. Treba si však uvedomiť, že človek je teplokrvné zviera s viac menej nemennou telesnou teplotou. Veľké množstvo energie je možné ušetriť znížením telesnej teploty. To však dokážu možno také plazy.
Ako na to však vedci prišli? Pomerne jednoducho. K tomuto číslu sa dopracovali na základe experimentov. Ľudia, ktorí nemali dostatok spánku prijímali v priemere viacej kalórií. Teda kompenzovali vyšší výdaj energie.
Medzi hlavné nástroje znižovanie energetickej náročnosti prevádzky tela počas spánky patria:
- zníženie frekvencie srdcového tepu
- zníženie krvného tlaku
- zníženie aktivity obličiek
- zníženie aktivity tráviacej sústavy
Pokiaľ chcete telu pomôcť s konzerváciou energie, tak je vhodné si rozmyslieť, čo a kedy pred spánkom zjete. Tráviaca sústava by mala byť v ideálnom prípade počas spánku v maximálnom pokoji. Ono to však neznamená, že pred spánkom nemôžete nič jesť. V určitých prípadoch sa to dokonca odporúča. Toto je ale téma na samostatný článok.
Ochladzovanie krvi v mozgu
Relatívne nedávno bol pozorovaný veľmi zaujímavý jav. Počas spánku sa ochladzuje krv pretekajúca mozgom. Vedci si nie sú istí, aký to má cieľ. Predpokladá sa však, že nižšia teplota krvi pretekajúcej mozgom je nevyhnutná pre správnu činnosť neurónov.
Vytváranie nervových spojov
Spánok má mimoriadne veľký význam aj pre naše rozumové funkcie. K vytváraniu nervových spojení dochádza najmä počas spánku.
Spánok má najväčší význam pre novorodencov a deti. Ľudia sa na svet rodia s veľmi málo rozvinutou nervovou sústavou. Tá musí postupne dozrieť. Konkrétne ide najmä o obaľovanie nervov myelínom. Tento proces sa deje prakticky výhradne počas spánku. A deje sa to pomerne intenzívne. Dieťa prichádza na svet bez toho, aby nás bolo schopné ani len vidieť. Toto sa však po niekoľkých mesiacoch zmení.
Toto je dôvod, prečo novorodenci trávia až 18 hodín denne spánkom. Dochádza k intenzívnemu rozvoju nervovej sústavy.
Dospelý človek na tom nie je výrazne odlišne. Jeho nervová sústava je síce rozvinutá, stále však musí spracovávať obrovské množstvo informácií. Na to, aby sme si zapamätali nové informácie, mozog musí zmeniť svoju štruktúru. Musí dôjsť k vytvoreniu nových neurónových spojení.
Ani tu to veda nemá jednoduché a týchto procesoch toho vie len veľmi málo. Čo je však dokázané viac ako dobre, je spojenie dĺžky spánku a pamäte. Inými slovami: ak si nedoprajete dostatok spánku a trpíte spánkovým deficitom, prejaví sa to na kvalite vašej pamäte. Jednoducho si budete pamätať menej vecí v menšej kvalite ako v prípade, že by ste sa vyspali optimálne.
Pre pamäť je kľúčová fáza spánku, ktorú poznáme ako REM – to je skratka z anglického výrazu Rapid Eye Movements, teda rýchle pohyby očí. Táto fáza trvá iba niekoľko minút a počas spánku sa cyklicky opakuje. Charakterizovaná je práve rýchlymi pohybmi očí, svalovou strnulosťou a výskytom snov. Mozgová aktivita je počas REM fázy výraze odlišná ako počas hlbokého spánku. Mozgové vlny majú inú dĺžku a telo je počas hlbokého spánku uvoľnené.
Pridaj komentár