V spoločnosti existuje niekoľko nepísaných pravidiel – jedným z nich je aj to, že zívanie na verejnosti je prejavom neslušnosti. Zívať by sme mali akurát tak doma a ak sa mu nevieme vyhnúť na verejnosti či v akejkoľvek spoločnosti, mali by sme sa ho snažiť maximálne maskovať.
Pritom nie v každej kultúre je to tak. V Japonsku sa zívanie na verejnosti vôbec nepovažuje za neslušné. Ľudia si zívajú, kde sa im len chce. V tomto článku sa okrem iného dozviete aj to, že japonský prístup k zívaniu je zdravší ako ten náš.
U nás sa zívanie vníma ako prejav nudy. Ak sedíte na nejakom spoločenskom podujatí, tak hostiteľ to bude vnímať jednoznačne – nudíte sa na jeho akcii. Ako je to však v skutočnosti? Čo nám hovoria najnovšie vedecké poznatky o zívaní? Nemôže to byť práve naopak? Že zívaním preukazujeme hostiteľovi pozornosť?
Zívanie je stále veľkou neznámou
Je veľmi pravdepodobné, že nejaký ten článok o zívaní ste už za posledné roky čítali. Možno aj jednu či dve vedecké štúdiu týkajúcu tohto zaujímavému prejavu nášho tela. Zívanie je veľmi populárnou témou, pretože v mnohých ohľadoch ide stále o veľkú záhadu. O zívaní toho vieme veľmi málo.
Veda toho dokázala o ľudskom tele za posledných 100 rokov odhaliť naozaj veľa. Zívanie však stále zostáva zahalené rúškom tajomstva. Ani tie najmodernejšie vedecké prístroje zatiaľ jednoznačne neodhalili, na čo to zívanie vlastne slúži. Ono to súvisí s tým, že moderná veda má stále veľmi málo poznatkov o ľudskom mozgu a čo sa v ňom odohráva. Jediné, čo veda na 100 percent vie je to, že zívanie súvisí s činnosťou mozgu.
Na začiatok je potrebné povedať, že zívanie nie je výlučne ľudskou záležitosťou. Zívajú všetky cicavce – takže aj vaša mačka či pes. Zívaniu sa však venujú aj vtáky (takže zívajú aj vaše sliepky) či plazy. Jednoznačne tak ide o veľmi starý evolučný vynález. Spoločný predok človeka a plazov žil pred niekoľkými stovkami miliónov rokov.
Ďalšou zaujímavosťou je samotný proces zívania. Zívanie má presné pravidlá. Neexistuje nič ako polovičné zívanie. Buď zívnete, alebo nie. Počas zívania sa postupne aktivizuje niekoľko skupín svalov. Priemerne trvá 6 sekúnd.
Zívanie ako prejav empatie
Jedno z mála známych vecí je, že zívanie je nákazlivé. Na uvedomenie si tohto faktu nepotrebujete žiadne moderne vybavené vedecké tímy. Väčšina z nás s tým má osobné skúsenosti. Keď vidíme niekoho zívať, existuje veľká pravdepodobnosť, že si zazívame aj my. Čo je ešte zaujímavejšie, nepotrebujeme ani tento priamy kontakt. Stačí nám, aby sme niekoho videli zívať v televízii. Prípadne si stačí o zívaní prečítať. Existuje veľká pravdepodobnosť, že aj vám sa teraz po prečítaní niekoľkých odstavcov tohto článku chce aspoň trochu si zazívať.
Vedci o empatickom zívaní zistili jednu veľmi zaujímavú skutočnosť – najväčšiu šancu na imitovanie zívania máte pri blízkych ľuďoch. Respektíve čím bližšieho človeka vidíte zívať, tým máte väčšiu šancu, že sa k jeho zívaniu pridáte.
Ďalším dôkazom toho, že zívanie súvisí s empatiu, sú autistickí ľudia. Tí napríklad nezívajú vôbec.
Terapie používajúce zívanie
Náš pohľad na zívanie by sa mal radikálne zmeniť. Nielenže zívanie je úplne normálny fyziologický prejav, dokonca je zdravé. Mnohí vedci zívanie priamo odporúčajú. Vieme, že so zívaním sú spojené viaceré benefity – po zívaní sa uvoľnia brušné svaly. Pri zívaní dochádza k produkcií sĺz, čím sa zvlhčia unavené oči. Zívania dokázateľne zaháňa nepríjemné myšlienky a zlepšuje náladu.
Niektorí psychológovia dokonca zívanie využívajú v rámci svojich terapií, kedy sa snažia umelo vyvolať u svojich pacientov zívanie. Nie je to zložité. Využívajú našu schopnosť imitovať zívanie.
Zívaním udržujeme mozog pri pozornosti
Všeobecne sa predpokladá, že študenti zívajúci na prednáške sú nekonečne znudení. Že by pred prednášajúcim radšej spali, ako by mali počúvať jeho nudné reči. Pričom skutočnosť môže byť presne opačné.
Rôzne vedecké výskumy naznačujú, že mozog sa zívaním nepripravuje na spánok, ale snaží sa udržať aktivitu mozgu na požadovanej úrovni. V minulosti sa objavili informácie, že zívaním sa zvyšuje prísun kyslíka do mozgu. Toto však dokázateľne nie je pravda.
Zívaním dochádza k komplexnému pohybu svalov, ktoré vedú k zrýchlenému toku krvi. Tá zase vedie k lepšej funkcii mozgu.
Zívania chladí náš mozog
Na Princetonskej univerzite prišli s ďalšou teóriou. Podľa nej je zívanie jednoduchý mechanizmus slúžiaci na chladenie mozgu. V určitých prípadoch je potrebné mozog schladiť. Vyššia teplota neprospieva jeho výkonu.
Za dôkaz tejto teórie vedci z tejto prestížnej univerzity považujú fakt, že intenzita nášho zívania závisí od okolitej teploty. Ľudia majú vyššiu tendenciu zívať počas zimy, či chladných mesiacov. Jednoducho nemá význam zívať, ak sa nachádza v teplom prostredí. Mozog to vie a o zívanie sa nepokúša, pretože by mu to neprinieslo žiadny prospech.
Tento fakt si vedci overovali na pokusných skupinách. Vybrali 80 náhodných chodcov na bežných uliciach. Využívali už spomínaný fakt, že k zívaniu nás motivuje aj jednoduché uzretie zívajúceho človeka. Dvom skupinám ľudí ukazovali fotografie zívajúcich ľudí. Prvú skupinu testovali v zime. Druhú v lete. Letná skupina zívala v štvrtine prípadov. Zimná skupina až v polovičke prípadov.
Vedci vidia význam svojho výskumu najmä v lepšom pochopení ochorení, ktoré sa prejavujú nadmerným zívaním a chorôb, ktoré súvisia s poruchami termoregulácie.
Pridaj komentár